Máte možnosť si ešte zašportovať?
Chodiť som bol iba dvakrát a z toho raz sme natáčali spot. Na koniec kariéry som sa tešil, ale nestihol som si oddýchnuť. Môj cieľ je potiahnuť do olympiády v Paríži 2024 a potom sa uvidí. Keď sa skončí táto etapa, malo by byť viac voľného času na výsluhovom dôchodku.
Chodím si zahrať futbal s kamarátmi, aby som mal akú-takú formu. Občas korčuľujem, lyžujem či chodím so psom von.
Manželka nemusí brzdiť váš krok?
Nie, výborne som sa aklimatizoval na ležérne tempo. (smiech) Keď sa však ponáhľam, dokážem zrýchliť.
Najsilnejšie momenty v kariére ste prežili v rokoch 2015 až 2018. Ako si na to spomínate?
Paradoxom je, že vtedy ma začali vnímať fanúšikovia kvôli úspechom, ale boli to rovnaké roky ako 2000 alebo 2001. Aj vtedy som robil to isté.
V úzkej periode mojej 26-ročnej kariéry prišlo množstvo úspechov a tiež aj životná výkonnosť. V sezónach 2014 a 2015 som bol na tom najlepšie.
O rok neskôr som v Riu využil svoje skúsenosti. Potom išla moja výkonnosť dole. Keby neprišiel ten prípad v roku 2017, už by som sa nikdy nevrátil na vrchol.
Čítajte viac Keď sa chlapcov pýtam, čo chcú, každý povie auto. Pritom si nevedia odložiť dve stovky mesačne, vraví ligová legenda
Prečo?
Bol to veľký pád. Paradoxne mi to pomohlo nakopnúť sa a vrátiť sa na ME 2018 v Berlíne. Po zisku striebra som cítil, že mám skončiť. Bolo však cítiť veľký, aj verejný tlak, aby som potiahol do olympiády v Tokiu 2020.
Nakoniec som sa namotivoval, ale už som na to výkonnostne nemal. Bol som v širšej svetovej špičke, ale prenikavý úspech pred tromi rokmi mohla priniesť len súhra náhod a šťastie.
Môže za to aj náročná obhajoba odchýlky v biologickom pase tri roky predtým?
Určite nie, lebo bez neho by som v Tokiu ani nebol. Využil som pád na dno, aby ma to vykoplo hore. Telo sa však iba zachvelo, vzprieralo sa a to isté robila aj hlava.
Podľa mňa sa to isté deje aj Petre. Potrebuje trochu oddychu. Verím, že jej pomôžu maličké pozitívne impulzy ako nejaká veľká negatívna skúsenosť.