Dve zlaté v jeden deň
V Londýne 1948 sa zúčastnili na ich prvej spoločnej olympiáde. Dana obsadila siedme miesto. A Emil si v behu na 10 000 metrov vybojoval svoju prvú zlatú olympijskú medailu…
Vrchol ich kariéry prišiel o štyri roky neskôr na olympijských hrách v Helsinkách. Emil spravil niečo, čo nikdy pred ním a ani po ňom nik nedokázal. A každý expert potvrdí, že už sotva dokáže.
Dobehol si po zlato vo veľkom štýle v behu na päť i desať kilometrov a potom triumfoval aj v maratóne. Vo všetkých prípadoch v olympijských rekordoch.
Dana priznávala, že ju a oštep nebral dlho príliš vážne. Zmenilo sa to až v momente, keď aj ona vyhrala na olympiáde. Ťopek, ako ho volala, jej preteky nevidel.
„Vyhral päťku, bol práve po slávnostnom ceremoniáli, ja som začínala súťaž. Vypýtala som si jeho zlatú medailu – pre šťastie. Keď som nastúpila na prvý hod, už som mala jedno zlato vo vrecku…“
Čítajte viac Zátopkove tréningy? Dnes by nás za ne ukameňovali, vraví Volkova trénerka
Po súťaži ju čakal pri autobuse a krútil hlavou. „Je to možné? Ty si vyhrala?“ pýtal sa s údivom. „Teraz mi už môžeš vrátiť zlato, máš svoje,“ dodal.
Zostal v ňom pocit, že aj on mal podiel na jej úspechu, pretože Danu nadchol a motivoval jeho triumf na päťke.
„Vtedy som vystúpila z jeho tieňa, ale stále si myslím, že svet ma aj tak vnímal viac ako Zátopkovu manželku než ako olympijskú víťazku. Zavše ma to škrelo, akoby som sa priživovala na jeho sláve.
Emil mi však nedával najavo, že by znamenal v športe a v živote vôbec niečo viac ako ja. Nestála som v tieni jeho slávy. Nesmierne som obdivovala, čo všetko dokázal a zostal pritom naďalej skromný.“