Fínska metropola bola totiž kulisou neuveriteľného kúsku Emila Zátopka. Atletická legenda – dnes uplynulo 20 rokov od jej smrti – práve tam dokázala niečo, čo sa už nikdy nikomu nepodarí.
Diváci boli vo vytržení, keď „Lietajúci Fín“ Paavo Nurmi zapálil olympijský oheň na štadióne v Helsinkách. Hoci to nebolo počuť, miestnym padali kamene zo srdca. Zdalo sa totiž, že sa krásne mesto športového sviatku nedočká.
Pôvodne sa olympiáda mala v Helsinkách konať v roku 1940. Apokalypsa s názvom II. svetová vojna však všetko zmenila. Päť kruhov sa nakoniec do Krajiny tisícich jazier predsa len priplavilo. S dvanásťročným meškaním.
Hry v roku 1952 boli pre ťažko skúšanú krajinu i železnou oponou rozdelenú Európu akýmsi balzamom na dušu. A československú atletiku výnimočné.
Už v tom čase bol Zátopek hviezdou kráľovnej športov. Bol dvojnásobným majstrom sveta v behu na 5 aj 10 kilometrov, na predchádzajúcej olympiáde v nich získal striebro a bronz. Rozhodol sa, že vyskúša aj maratón. Taktika pri debute na najdlhšej trati bola „jednoduchá.“
Zátopek chcel držať tempo so svetovým rekordérom Jimom Petersom. Po náročných 15-tich kilometroch, kedy sa favoritovi nepodarilo striasť nováčika, prišla prekvapivá otázka.
„Čo si o pretekoch myslíš?“ spýtal sa Zátopek. „Tempo je dosť pomalé,“ blufoval unavený Peters.
Zátopek zareagoval spôsobom sebe vlastným. Pridal. Peters jeho nástup nezvládol, preteky nedokončil a z nováčika bol prekvapivý víťaz.
Foto: The Daily Mail
„Ak chcete niečo vyhrať, bežte šprint na sto metrov. Ak chcete niečo zažiť, choďte maratón. Je to hranica bolesti a utrpenia, ktorá oddeľuje chlapcov od mužov,“ opísal Zátopek svoju skúsenosť s maratónom.
Som príliš slabý, nemám kondíciu
Stal sa prvým a – pri pohľade na atletické trendy súčasnosti – s veľkou aj posledným bežcom, ktorý na jednej olympiáde vyhral okrem maratónu aj preteky na päť a desať kilometrov.
„Näkemiin, Satupekka!“ kričal nadšený fínsky dav. Lúčil sa so svojim hrdinom slovnou hračkou: „Dovidenia, rozprávkový Péťo.“
Mal ešte jednu slávnu prezývku. Strojový prejav a kŕčovité grimasy urobili z tvrdo trénujúceho dobráka českú lokomotívu.
„Nebolo mi dané bežať a usmievať sa,“ vyhlásil raz Zátopek na margo svojho upracovaného štýlu.
Nebyť jedného lekára, možno by sme o nej nikdy nepočuli. Na úplnom začiatku svojej kariéry totiž reptal voči trénerovi.
Direktívnym spôsobom vybral štvoricu chlapcov a prikázal im, aby sa pripravovali na preteky. Zátopek sa nedal a protestoval.
„Som príliš slabý, nemám kondíciu,“ argumentoval rodák z Kopřivnice, citoval ho magazín Runners World.
Foto: SITA/AP, Rene Volfik
Bolo mu to málo platné. Kouč ho poslal k lekárovi. Zátopek nemal žiadne zdravotné problémy a teda ani výhovorky, aby sa postavil na štart spomínaných pretekov.
„Keď som sa rozbehol, cítil som, že chcem vyhrať. Môj bežecký príbeh sa začal druhým miestom,“ pokračoval Zátopek.
Kanady na nohách, žena na chrbte
V roku 2013 ho práve v Runners World vyhlásili za najlepšieho bežca všetkých čias. Výpis jeho úspechov i tréningový plán šokuje aj dnes. Osemnásťkrát museli kvôli jeho neuveriteľným nohám i pľúcam prepisovať svetové tabuľky.
Stal sa prvým atlétom na svete, ktorý zabehol desať kilometrov pod 29 minút a dvadsiatku za menej ako hodinu.
"Myslím si, že dnes by každého trénera za takýto tréningový plán ukameňovali. Samozrejme za predpokladu, že by našiel zverenca ochotného a schopného odmakať to,“ napísala na facebooku trénerka slovenského šprintéra Jána Volka Naďa Bendová a zdieľala tvrdý tréningový harmonogram legendy československej atletiky.
Neexistovali podmienky, ktoré by Zátopka dokázali odhovoriť od tréningu. Nech pálilo slnko alebo padali snehové vločky, zakaždým bol na dráhe. Častokrát so svojou životnou láskou Danou na pleciach a v ťažkých vojenských „kanadách.“
„Keď ma videli na tréningu, hovorili mi: Emil, ty si blázon! Po prvom titule majstra Európy zasa vraveli: Emil, ty si génius!“ vtipne vysvetlil svoj recept na úspech. Bez neho by sme o Satupekkovi nikdy nepočuli…
Pred dvadsiatimi rokmi Zátopek skonal v jednej z pražských nemocníc. Jeho odchod v 78 rokoch zarmútil atletický svet.
Podľa renomovaného austrálskeho historika Kevina Berryho bol deviatym najúspešnejším účastníkom v histórii novodobých olympijských hier.
„Atletika mala troch kráľov – Sergeja Bubku, Carla Lewisa a Emila Zátopka,“ vyhlásil ešte ako šéf svetovej atletiky Primo Nebiolo.