Rodákovi z Kopřivnice sa na olympiáde v Helsinkách 1952 podaril husársky kúsok. Zvíťazil v behu na päť aj desať kilometrov a premožiteľa nenašiel ani na maratónskej trati.
Kráľovskú bezečkú disciplínu ovládol vo fínskej metropole ako debutant. Niečo podobné sa odvtedy nikomu nepodarilo. A je nepravdepodobné, že sa tak – minimálne v blízkej budúcnosti -stane.
Zátopkov výpočet úspechov je však omnoho dlhší. Štyri roky predtým na Hrách v Londýne získal na kratších vzdialenostiach striebro a zlato.
Je aj trojnásobným majstrom sveta. Dovedna osemnásťkrát stanovil svetový rekord. Stal sa prvým atlétom na svete, ktorý zabehol desať kilometrov pod 29 minút a dvadsiatku za menej ako hodinu.
Vďaka svojmu tvrdému tréningu, upracovanému a strojovému štýlu behania, ktoré sprevádzali kŕčovité grimasy, mu experti dali prezývku česká lokomotíva.
Zátopka v roku 2013 vyhlásil prestížny magazín Runners World za najlepšieho bežca všetkých čias. Jeho začiatky však neboli ako zo sna.
"Jedného dňa ukázal prísny tréner na štyroch chlapcov. Bol som medzi nimi. Povedal, že pôjdeme na preteky. Protestoval som, lebo som príliš slabý a nemám kondíciu.
Tréner ma poslal k doktorovi. Na prehliadke sa ukázalo, že som úplne zdravý a tak som musel súťažiť.
Keď som sa po prvýkrát rozbehol, cítil som, že chcem vyhrať. Nakoniec som skončil druhý a tým celý môj príbeh začal," vravel pre spomínaný magazín Zátopek.
Pasia z behania nestačí. Bez neuveriteľne tvrdej prípravy by sa Zátopek nikam nedostal.
Tá, ktorú podstupoval v čase najväčšej slávy, neušla pozornosti ani trénerke slovenského šprintéra Jána Volka Nadi Bendovej.
„Myslím si, že dnes by každého trénera za takýto tréningový plán ukameňovali. Samozrejme za predpokladu, že by našiel zverenca ochotného a schopného odmakať to,“ napísala na facebooku a zdieľala tvrdý tréningový harmonogram legendy československej atletiky.