Svetová atletika (WA) ju aj napriek tomu, že na základe postavenia v rebríčku mala právo štartu, nepozvala do Dauhy. Po intervencii Slovenského atletického zväzu (SAZ) si nakoniec zbalila kufre a v sobotu ju čakajú rozbehy. „Prišlo mi to neférové. Bola som smutná,“ priznala.
Ako ste celú záležitosť vnímali?
Hoci som v rebríčku bola na postupovej pozícii, nebrala som účasť ako stopercentnú. Zostala som nohami na zemi. Možno práve to mi pomohlo prekonať čas, keď moju účasť zamietli po prvý raz.
Viete, prečo sa tak stalo?
Netuším. Vtedy som nebola zlomená. Horšie to bolo, keď som sa dozvedela, že namiesto dvoch dievčat podľa rebríčka – medzi ktoré som patrila aj ja – vzali dve pretekárky ako jediné reprezentantky svojich krajín. Prišlo mi to neférové. Bola som smutná, ale neutápala som sa v negatívnych myšlienkach. Aj tak by mi to nepomohlo.
Brali ste to ako definitívu?
Áno, hoci sme tomu s manželom a trénerom v jednej osobe Michalom nerozumeli. Vysvetlenie sme nedostali, len oznam, že je to konečné rozhodnutie WA. O štyri dni prišlo ďalšie, že nás nakoniec berú.
Čo to s vami urobilo?
Bola som zmätená. Raz áno, raz nie… V konečnom dôsledku sa teším. Bude to pre mňa obrovská skúsenosť.
Problémy vám mohol narobiť pas. Prečo ste ho dali skartovať?
Na 14. septembra sme mali naplánovanú svadbu. Pred ňou sme zisťovali, či budem môcť cestovať do Dauhy aj so starým pasom a dievčenským priezviskom Lajčáková. Pravidlo je také, že ešte mesiac po svadbe môžem vycestovať na takéto doklady. Keď som sa však dozvedela, že do Dauhy nejdem, dala som pasy skartovať a začala si robiť nové už ako pani Škvarková. To sa udialo v stredu 18. septembra a o dva dni v piatok ma zo SAZ informovali, že na MS môžem ísť. Nakoniec všetko dobre dopadlo. Mám nový pas a aj chuť sa v Dauhe ukázať.
Foto: SITA, Martin Medňanský
Deň pred svadbou prišlo prvé rozhodnutie z IAAF, že do Dauhy nepôjdete. Nemala nevesta ešte väčšie stresy ako obvykle?
Máloktoré nevesty musia riešiť takéto veci vo svoj veľký deň… (smiech). Nemám však pocit, že som bola ešte vystresovanejšia. Popri zábave a krásnych momentoch sme Dauhu neriešili.
Ako vnímate fakt, že najskôr IAAF chcela zobrať namiesto 40 prekážkarok 38? Necítili ste krivdu?
Teraz je to už jedno. Pravda, hnevalo ma to a čítala som si aj mnohé negatívne ohlasy, ale teraz je už jasné, že v sobotu ma čakajú rozbehy na majstrovstvách sveta. Cieľ je splnený, hoci cesta k nemu bola kľukatá.
Plánovali ste na začiatku sezóny, že strávite medové týždne v Dauhe?
Primárnym cieľom bolo vygradovať formu na letnú univerziádu do Neapola. Po nej sme pokračovali v sezóne, lebo bola dobre rozbehnutá. Hoci som nesplnila limit, nakoniec ma do Dauhy dostal rebríček.
Premýšľali ste nad ambíciami, ktoré máte pri premiére na MS?
Netuším, ako sa celé haló podpíše na mojich výkonoch. Cítim sa však dobre a teším sa. Verím, že ma potiahne kvalitná konkurencia. Rada by som sa priblížila či prekonala osobné maximum (13,08 sekundy, pozn.). Uvidíme, na čo to bude vo svetovom meradle stačiť.
Neobávate sa katarskej neznámej a teplôt, ktoré v nej panujú?
Ešte som tam nebola, takže neviem čo mám čakať. Asi je to tak lepšie. Navyše, štadión bude klimatizovaný, tak to snáď prežijem (smiech).
Sezóna je nezvyčajne dlhá, ale pre vás sa končí debutom na svetovom šampionáte. Oplatilo sa vydržať?
V lanskej sezóne som sa trápila, nešlo mi to podľa predstáv. Povedala som si, že ak zabehnem v roku 2019 čas pod 13,20 s, budem spokojná. Už v prvom behu som zabehla 13,16 s a bol to znak, že som na tom dobre. Dauha je krásna bodka za životnou sezónou. Cítim zadosťučinenie, lebo som tento rok poriadne zamakala. Výrazne som sa zlepšila a čaká ma odmena.
Magická trinásťsekundová hranica sa blíži. Kedy ju zlomíte?
Verím, že mi to nebude trvať večnosť. Chcela by som byť prvou Slovenkou, ktorej sa to podarí.