Osemstovkársky talent je v životnej forme a ide po stopách niekdajšej slovenskej hviezdy Lucie Hrivnák Klocovej. „Tento rok som vstúpila do veľkej atletiky,“ usmievala sa najmladšia členka šesťčlennej výpravy spod Tatier pred odchodom na MS v Dauhe (27. 9. – 6. 10.).
Nie ste pred premiérou na majstrovstvách sveta nervózna?
Vôbec nie, teším sa. Chcem si to tam užiť a nazbierať cenné skúsenosti. Už som bola na viacerých seniorských podujatiach. Približne viem, čo ma čaká.
Takže sa veľkého štadióna v Dauhe nezľaknete?
Tento rok som mala možnosť predstaviť sa na Diamantovej lige IAAF, zúčastnila som sa aj na atletickom súboji USA proti Európe. Mám rada veľké štadióny a aj búrlivú atmosféru. Skôr ma to hecuje, ako zväzuje či znervózňuje.
A čo ambície? Aký výkon či výsledok by vás potešil?
Rada by som sa priblížila k môjmu osobnému rekordu (2:00,58 minúty, pozn.). Ideálne by bolo, keby som ho vylepšila. Bude to závisieť od toho, ako sa vyrovnám s podmienkami v Dauhe.
Vaši reprezentační kolegovia z nich majú obavy. Vy nie?
Určite. Som zvedavá, ako mi to pôjde. Podmienky sú však pre všetkých rovnaké. Navyše, štadión by mal byť klimatizovaný.
Dá sa na umelo vytvorených 26 stupňov Celzia, ktoré budú panovať na štadióne, špeciálne pripraviť?
Neriešila som to. Začala sa mi škola, takže som sa sústredila na ňu. Nikdy som sa s touto novinkou nestretla, takže som formu tradične ladila v Martine a Kysuckom Novom Meste. Som zvedavá, či sa budeme rozcvičovať v horúčave a súťažiť v zime. Bude to zaujímavé (smiech).
Keď ste si pred sezónou robili plán podujatí, bola v ňom aj Dauha?
Áno. Bavili sme sa o tom, že by sme sa na MS mohli dostať. Vedeli sme, že limit je prísnejší, ale verili sme si. Nakoniec to vyšlo a prišli k tomu aj bonusy – Diamantová liga a súboj USA proti Európe.
Bez ohľadu na výsledok v Dauhe máte za sebou prelomový rok…
Určite. Je to životná sezóna. Som prvý rok medzi seniorkami. Je to pre mňa obrovská škola. Mám možnosť súperiť s najlepšími osemstovkárkami. S babami, ktoré sú na vrchole aj dekádu.
Zvykne sa hovoriť, že ten prechod z juniorskej do seniorskej kategórie je náročný. V čom najviac?
V psychike. Musíte sa pripraviť na to, že bežia proti vám vyspelejšie súperky. Na trati aj v hlave. Nesmiete sa zľaknúť toho, že sú podstatne staršie a skúsenejšie. Je dôležité nebáť sa riskovať a ísť do pretekov s tým, že ich môžem zdolať.
To je recept aj na váš piatkový rozbeh (štartujú od 17.10, pozn.)?
Určite. Na pretekoch v Nórsku sa mi stalo, že som sa súperiek zľakla. Teraz by som to chcela napraviť.