V rámci súťaže miešaných družstiev si pripísal čas 10,38 s, zdolal ho jedine Portugalčan Carlos Nascimento o tri stotiny sekundy. Bronz si vybojoval turecký reprezentant Jak Ali Harvey za 10,42 s.
V úplne novom formáte DNA (Dynamic New Athletics) sa o tímových medailách rozhodne vo štvrtok, no už v nedeľu sa udeľovali cenné kovy v deviatich individuálnych disciplínach. Poradie v nich sa určilo na základe výsledkov v štyroch samostatných blokoch po šesť tímov.
„Bolo naozaj veľmi zvláštne sedieť pred televíznou obrazovkou a získať striebro. V poslednom behu som skôr predpokladal, že rýchly bude Harvey a nie Nascimento. Čakanie bolo nepríjemné, pretože na dopingovej kontrole mi prišlo nevoľno. S mojím výkonom nie sme s trénerkou spokojní, ale musíme sa s realitou vyrovnať. Už je však všetko za mnou, idem bojovať ďalej a s tímom sa pokúsime postúpiť do semifinále. Ďakujem všetkým za podporu,“ uviedol tohtoročný halový majster Európy na 60 m pre oficiálnu stránku Slovenského atletického zväzu (SAZ).
Slovensko vyžrebovali do úvodného bloku A, v ktorom Volko vyhral svoj rozbeh, keď vyrovnal vlastný slovenský výkon roka. V druhom ani treťom bloku ho neprekonal nikto, až v „déčku“, ktoré odštartovalo o niekoľko hodín neskôr, sa pred neho dostal Nascimento.
Volko vďaka víťazstvu vo svojom rozbehu získal pre slovenský tím prvých dvanásť bodov. Ďalší tucet pridala v diaľke víťazná Jana Velďáková, na 100 m žien bola Monika Weigertová v čase 11,9 s štvrtá (6 bodov), v oštepe Júlia Hanuliaková šiesta (40,23 m, 2 body), v štafete 4×400 m mix bolo Slovensko v zložení Martin Kučera, Alexandra Štuková, Daniela Ledecká, Šimon Bujna druhé (3:22,65 min, 10 bodov).
V behu 110 m cez prekážky skončil Marco Adrien Drozda šiesty (15,49, 2 body) a vo výške Lukáš Beer piaty (3 body). Na 100 m prekážky skončila Lucia Vadlejchová šiesta (14,17, 2 body) a v stíhacej mix štafete (800–600–400–200) skončilo kvarteto Alexander Jablokov, Iveta Putalová, Denis Danáč, Monika Weigertová štvrté.
Slovenský atletický tím obsadil v úvodnom dueli 1. kola 4. miesto so 49 bodmi za reprezentáciami Nemecka, Maďarska a Grécka. Do semifinále postúpilo priamo Nemecko, Maďarsko má nádej na postup z 2. miesta (najlepšie dva tímy z druhých miest zo štyroch súbojov).
Slovensko bude bojovať o jedno z ďalších šiestich semifinálových miest v utorok v jednom z troch šesťčlenných štvrťfinále, pričom z každého postúpia dve najlepšie družstvá.
Tužinský si na štvorky zvykol, Štefečeková už bola pobalená
Štvrté, šieste a siedme miesto. Šťastena veru slovenským strelcom v nedeľu nepriala. Na druhých Európskych hrách v Minsku neboli ďaleko od medailí, no nakoniec odchádzali zo strelnice bez čo i len jednej.
Paradoxne, všetci vyslovili so svojimi výkonmi i celkovým umiestnením spokojnosť.
Našiel formu, no zlomili ho emócie
Najbližšie mal k cennému kovu pištoliar Juraj Tužinský. V obľúbenej vzduchovke obsadil v kvalifikácii druhú priečku a v osemčlennom finále sa veľmi dlho držal na čele. Dvadsiaty výstrel mu však absolútne nevyšiel, trafil len 7,8 a ušla sa mu štvrtá priečka. Milimetre ho delili nielen od medaily, ale blízučko mal aj k olympijskej miestenke.
„Veľmi dobre sme načasovali formu a strieľalo sa mi vynikajúco. Dávno som sa tak necítil. Je pravda, že som dlho viedol, no postupne sa dostavili emócie a silné psychické vypätie. Mal som slabšie obdobie, dávno som nestrieľal také kvalitné finále a cítil som aj šancu na miestenku do Tokia. Hlava prestala pracovať, ako by mala,“ vysvetľoval 34-ročný športový strelec.
Štvrté miesto obsadil aj pred troma rokmi na olympiáde v Riu.
„Oveľa krajšie by to bolo s medailou, ale tie štvrté miesta ku mne asi patria. Už ich beriem ako samozrejmosť,“ priznal s úsmevom. „Posledný výstrel ma mrzí, bolo to strašne ďaleko. Veľká chyba. Nemala by sa stávať. No nehnevám sa. Teším sa, že som si dobre zastrieľal. O olympijskú miestenku ešte tvrdo zabojujem. Cítim, že som späť,“ doplnil.
Aj trénera Miroslava Marka výkonom potešil. Obaja sa zhodli, že tréma a tlak sa na Tužinskom prejavovali už v závere kvalifikácie.
„Keď neustojíte tlak, spravíte chybu. Odchádza vám jemná motorika, zhoršuje sa stabilita. V streľbe je možné všetko. Videl som aj situáciu, keď niekto strelil poslednou ranou nulu,“ priblížil Marko.
Šťastná, tehotná a mama
Dvojnásobná strieborná medailistka z olympiád Zuzana Rehák Štefečeková sa v kvalifikácii vytrápila. Po poslednej položke vyčistila a zbalila zbraň, chystala sa prezliecť a na finále ani nepomýšľala.
Okrem nej sa však trápili aj viaceré ďalšie elitné strelkyne a tak slovenskej reprezentantke nakoniec stačil aj nástrel 107.
„Rozoberali sme medzi sebou, že na 107-čke sa väčšinou začína tretia strana výsledkovej listiny. Evidentne sa oplatí bojovať do poslednej rany. Už som bola kompletne zbalená, no zaujímalo ma, ako sa darí našim chalanom. Potom som si pozrela aj poradie u žien a stále som bola šiesta. Takže som si musela všetko znova vybaliť, naolejovať pušku a nachystať sa,“ smiala sa.
Posledná šiesta priečka vo finále nebola jej cieľ, no aj tak prejavila spokojnosť.
„Počasie bolo dobré, strieľalo sa mi dobre, len som sa nedokázala uvoľniť. A bez toho to nejde. Čím to bolo? To sa nedá povedať – buď sa dostaví správny stav alebo nie. To je potom rozdiel medzi nástrelom 16 a 22,“ prezradila.
Hoci je už v šiestom mesiaci tehotenstva, čoraz väčšie bruško jej žiadne problémy nerobilo.
„Cítila som ho. Mrvil sa, ale neovplyvnilo ma to. Skôr potešilo, že je tu so mnou. Šiesta priečka je lepšia ako v Baku, kde som skončila ôsma. Som tehotná, šťastná a mama,“ neschádzal jej z tváre úsmev.
Pred poslednou ranou som si hovorila, že nemôžem minúť a to isté aj vo finále, keď som už vedela, že vypadnem. Od mixu tentoraz neviem čo čakať, keďže sú výsledky také kolísavé. Ešte som taký rešpekt pred ním nemala," naznačila.
Šťastie nech pomôže, keď to bude dôležitejšie
Jej partner z dnešnej súťaže v mixe Erik Varga obhajoval v Minsku striebro z Baku, no finále mu ušlo v rozstrele. V súboji troch strelcov o dve miesta minul hneď prvý pokus, hoci dostal druhú šancu.
„Nezačul som pokyn rozhodcu, po ktorom sa spustí odpočítavanie. Neskoro som si ho všimol, ale dali mi výstrel zopakovať. I tak ma to vyviedlo z tempa a koncentrácie,“ vysvetlil dvojnásobný majster sveta v trape.
Následky nepríjemného zranenia ramena, ktoré utrpel v posledný deň roka 2016 a pre ktoré vynechal celú nasledujúcu sezónu, ho ešte stále limitujú.
„Bojujem sám so sebou. Tentoraz som mal aj smolu, ale inak som veľmi spokojný. Aj v momentálnom stave a režime stále držím krok s najlepšími a to hovorí samé za seba. Pomáha mi celý realizačný tím na čele s fyzioterapeutkou a manželkou Patríciou,“ hovoril.