Zastavila ho choroba
Atletický míting Pravda – Televízia – Slovnaft v piatok napísal svoju 53. kapitolu. Vo veternom Šamoríne slovenská elita súperila s konkurenciou z celého sveta. Pozorne to sledovala aj dvojica legiend, ktorá má v bohatej kronike mítingu P-T-S svoju nezameniteľnú stopu.
Úradujúci svetoví rekordéri oštepár Jan Železný (v roku 1996 hodil 98,48 metra) a skokan do výšky Javier Sotomayor (245 cm v roku 1993) s veľkou radosťou prijali pozvánku organizátorov.
„Pétéeska je pre mňa ako druhý domov. Navyše, Slovensko má v mojom živote veľký význam. Strávil som tu veľa rokov, narodili sa mi tu dve deti a vďaka príprave v banskobystrickej Dukle som pred 31 rokmi získal prvú seniorskú medailu,“ prezradil na piatkovej tlačovej konferencii Železný.
Päťdesiatdvaročný rodák z Mladej Boleslavi míting P-T-S vyhral päťkrát. Prirástol mu k srdci a veril, že raz poteší skvelú kulisu najlepším výkonom histórie.
„Som rád, že sa tradícia obnovila. Na P-T-S bola vždy skvelá atmosféra. Mrzí ma však jedna vec – že som na P-T-S nehodil svetový rekord. V sezóne 1990 som mal parádne natrénované a cítil som, že sa mi to podarí. Týždeň pred štartom som však ochorel a nič z toho nebolo,“ prezradil Železný.
Magickú hranicu raz prekonajú
O šesť rokov neskôr však hodil svoj oštep na métu 98,48 metra. Ani po štvrťstoročí nikto nedokázal jeho výkon prekonať. A Železný so smiechom priznal, že ho to teší.
„Dúfam, že ešte vydržia. Ak ich predsa len niekto má prekonať, nech je to Čech a najlepšie môj zverenec. To by som nejako zvládol,“ zasmial sa Železný.
Mohol niekedy zaútočiť aj na magickú stometrovú hranicu?
„Určite, ale len v prípade, že by som bol múdrejší ako vtedy. Trénoval som sa sám. Chýbal mi niekto, kto mal rovnaké poznatky ako ja. Varil som z vody a preto to nevyšlo. Momentálne majú k nej najbližšie nemeckí oštepári či Jakub Vadlejch. Chce to len tvrdo trénovať, drilovať techniku a raz tá stovka padne,“ je presvedčený Železný.
Okrem trénovania českej oštepárskej špičky sa venuje aj podnikaniu v oblasti rekreácie pri Liptovskej Mare alebo rybárčeniu. Oštepom už nehádže, lebo to podľa jeho slov nie je rekreačný šport. Radšej si zahrá volejbal, tenis a golf.
„Najväčší úlovok, ktorý som kedy chytil, bol 230-centimetrový sumec. Oštepom už nehádžem, bojím sa zranenia. Najradšej mám golf. Z tých troch spomínaných športov je jediný, v ktorom sa ešte môžem zlepšiť. V tenise a volejbale to so mnou ide z kopca,“ smial sa Železný.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Sotomayor venoval súperovi tretry. A sledoval jeho rekord
Tvár mu stále zdobí široký úsmev. Stále sa udržiava v solídnej forme. Sleduje, ako sa darí jeho nasledovníkom doma i v zahraničí. Aj v päťdesiatke sa občas prehupne ponad latku.
Javier Sotomayor chodieval na Slovensko už ako junior. Páčilo sa tu jemu aj trénerovi, ktorý ho stále vodil na Zlatú tretru do Ostravy i na míting Pravda-Televízia-Slovnaft do Bratislavy. Takmer dva metre vysoký rodák z kubánskeho Matanzas potvrdzoval svoje kvality.
Rok 1990 mal byť jedným z najlepších v jeho kariére. A potvrdiť to chcel aj na bratislavských Pasienkoch. Lenže zdravotné problémy mu zabránili, aby na P-T-S mohol bojovať so svojimi konkurentmi. Aj napriek tomu, že nemohol súťažiť, prijal pozvánku organizátorov. A zrodila sa jedna z najzaujímavejších historiek.
„Dva dni pred pretekmi som sa stretol s Rumunom Sorinom Mateiom. Nemal dobré tenisky, tak som mu venoval moje. A potom som sledoval, ako skočil rekord mítingu 240 centimetrov a skúšal prekonať aj svetový rekord,“ prezradil zaujímavosť Sotomayor.
Generálny sekretár kubánskej atletickej federácie už štvrťstoročie čaká, či niekto jeho 245-centimetrový svetový rekord prekoná. Ako by zareagoval, keby takýto moment prišiel?
„Rešpektoval by som to, ale určite by som z toho nemal radosť,“ schuti sa zasmeje. „Mám pocit, že úroveň výškarov v rokoch 2000–2013 klesla. Potom sa objavili Mutaz Essa Barshim a Bohdan Bondarenko, ktorí majú potenciál ma prekonať. Viem, že ten deň raz príde. A podľa mňa sa dočkáme aj takého, kedy niekto prekoná 250 centimetrov,“ zamyslel sa.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Stále skáče
Sotomayor priznal, že vo svojej kariére mohol dosiahnuť viac. Lenže náhla smrť trénera, ktorý ho viedol od štrnástich rokov a zdravotné problémy jeho progres spomalili. Keď sa ohliada za rokmi tvrdej driny, priznáva, že mal viacero pozitívnych i negatívnych vlastností.
„Bol som veľmi disciplinovaný a cieľavedomý. Tvrdo som trénoval. Vo mne bol taký dobrý mix talentu a hodín tvrdej práce. Rezervy som mal najmä v tom, že som nedokázal do svojej techniky aplikovať teoretické poznatky. Aj tak však moja technika nebola zlá,“ konštatoval s úsmevom.
Aj v dnešnej dobe si Sotomayor obuje tretry a aktivne spomína na slávne roky kariéry. Pred mesiacom skákal naposledy a prehupol sa ponad 185 centimetrov.
So Železným na tlačovej besede čelili otázke, aký výkon by dosiahli v disciplíne toho druhého. Kým česká legenda sa odpovedi šikovne vyhla, Sotomayor odpovedal s patričnou dávkou sebavedomia:
„Myslím si, že by to bolo okolo 60–70 metrov,“ vyhlásil Sotomayor, na čo Železný zareagoval uznanlivým prikývnutím.