Šéf SAZ i organizačného výboru Peter Korčok (43) si želá, aby všetko prebehlo hladko. „A potešilo by ma, keby sa Slováci ukázali doma v dobrom svetle,“ vraví bývalý chodec.
Viesť veľký športový zväz je beh na dlhú trať. Ešte vládzete?
Jasné, veď som bývalý vytrvalec (smiech). Tie dlhé – obrazne povedané – kilometre sú pri realizovaní projektov vždy najťažšie, ale ak sa na ne zodpovedne pripravíte, zvládnete ich.
Nakoľko je dôležitá pri budovaní SAZ organizácia mítingu európskych parametrov?
Z pohľadu práce zväzu je to jedna z kľúčových úloh. Je to jeden z cieľov, ktoré by si mal úspešný zväz stanoviť. Bez kvalitného podujatia v domácich podmienkach sa mu bude pracovať ťažko. Snažíme sa rozhýbať deti prostredníctvom projektu Detská atletika, dávame príležitosť talentovanej mládeži a chceme im aj elitným reprezentantom vytvárať čo najlepšie podmienky. Je dôležité, aby sme na Slovensku zorganizovali podujatie s vyššími parametrami. Medzinárodná konkurencia, aká znovu bude na mítingu Pravda-Televízia–Slovnaft, posúva dopredu nielen športovcov, ale aj zväz.
Ako?
Za tie roky, čo máme možnosť viesť zväz, sme vytvorili veľmi silnú skupinu organizátorov. Na druhej strane, slovenskí atléti majú šancu porovnať sa s konkurenciou v domácom prostredí.
Atléti majú radosť z toho, že môžu súťažiť pred domácim publikom. Je to pre nich väčšia motivácia?
Môže to byť pre nich hnací motor. O to viac, keď má P-T-S za sebou takú bohatú históriu a momentálne je mítingu venovaná významná pozornosť verejnosti. Vždy je dôležité, čo si myslia domáci. Experti, fanúšikovia, športovci. Som rád, že sa snažíme pokračovať v tradícii kedysi slávneho mítingu. Som vďačný, že máme na čo nadväzovať.
Aké sú odozvy laickej i odbornej verejnosti na to, že sa posledný júnový piatok bude konať tretí obnovený ročník?
Na Slovensku nie je atletické podujatie, o ktoré by bol väčší záujem, ako o P-T-S.
Čím to je?
Tým, že si ľudia pamätajú na slávnu éru péteesky v minulom tisícročí.
Máte na ňu nejaké spomienky aj vy?
Nikdy som na nej neštartoval, hoci som k tomu nemal ďaleko. Keď som bol dieťa, s kamarátmi sme P-T-S registrovali ako najvýznamnejší míting. Hviezdy, ktoré sa na ňom predstavili, boli blízke každému. Bez ohľadu na to, či športoval alebo nie. Keď si v dnešnej dobe niekto pozrie históriu, rekordy a mená, ktoré sa na P-T-S predstavili, je to ako by listoval dejinami atletiky.
Po Javierovi Sotomayorovi ste v ostatných dňoch riešili príchod jednej z českých legiend. Ako to dopadlo?
Úspešne – príde oštepár Jan Železný aj so svojimi elitnými zverencami Jakubom Vadlejchom a Petrom Fridrichom.
Je účasť legiend jedným zo základných pilierov mítingu?
Chceme nadväzovať na tie, ktoré už obnovenú péteesku videli. Boli tu Alberto Juantorena, Jarmila Kratochvílová, Imrich Bugár, Sergej Bubka či Jozef Pribilinec.
S čím budete po mítingu spokojný ako šéf organizačného výboru i bývalý športovec?
Každý organizátor si praje, aby všetko fungovalo ako hodinky. Bolo dobré počasie, nezlyhala technika a podobne. Urobíme maximum pre to, aby všetko vyšlo. Potešilo by ma, keby sa naši športovci ukázali doma v dobrom svetle. Niektorí majú limity na majstrovstvá Európy do Berlína a chcel by som, aby svoju výkonnosť potvrdili. Tí, ktorí ho ešte nesplnili, oň zasa môžu zabojovať. Radi by sme si udržali aj partnerov, ktorí sú pre nás kľúčoví. Chceme míting P-T-S budovať aj v ďalších rokoch. Uvedomujeme si, že takúto kontinuálnu prácu nemôžeme robiť bez nich.
Darí sa vám P-T-S dostať do povedomia aj za hranicami?
Vnímam, že ho zaregistrovala široká atletická verejnosť v rôznych kútoch sveta. Máme prísľuby do ďalších rokov od legiend, ktoré na P-T-S súťažili a aj popredných atletických funkcionárov. Veľmi by chceli do Šamorína prísť, čo nás teší. Koncept našej práce však nie je len o P-T-S. Chceli by sme v budúcnosti organizovať aj ďalšie podujatia.
Ktoré napríklad?
Vlani sme zvládli majstrovstvá Európy v krose k spokojnosti funkcionárov i atlétov. Budúci rok budeme organizovať Európsky pohár vo vrhoch a máme ambíciu niekedy zorganizovať aj mládežnícky šampionát.
Je to reálne?
Chceme využiť potenciál organizačnej skupiny, ktorú máme. Momentálne zvažujeme zapojenie sa do výberového procesu majstrovstiev Európy do 18 rokov v roku 2022. Budeme organizovať aj atletické súťaže v rámci Európskeho olympijského festivalu 2021 v Košiciach pre športovcov do 17 rokov. Pracujeme na prípravách – podujatia aj generácie športovcov, ktorá by nás mala reprezentovať a mohla by sa atletike venovať aj v dospelosti.
Slovensku chýba atletická infraštruktúra. Aký veľký hendikep je to v porovnaní s ostatnými krajinami v boji o organizovanie významného podujatia?
Obrovský. Bez štadiónov a infraštruktúry sa pracuje veľmi ťažko. Budeme potrebovať pomoc štátu aj samospráv, aby sme situáciu zlepšili. Vezmime si napríklad Bratislavu. Je to krásne mesto, má veľký potenciál. Ľudia v ňom milujú šport. Radi si chodia na štadióny oddýchnuť a zabaviť sa. Musia sa na nich však cítiť dobre a na mnohých kedysi krásnych štadiónoch to dnes už nie je možné. Dôstojný atletický štadión s tribúnami a potrebným zázemím Bratislave chýba. Trpí tým slovenský šport, atletika aj míting P-T-S. Je nevyhnutné, aby sme vybudovali potrebnú infraštruktúru pre náš šport.
Prebiehajú nejaké rokovania medzi zástupcami SAZ a štátu, prípadne VÚC?
Sme druhým najväčším športovým zväzom na Slovensku. Dopyt po atletike stúpa, nikdy sme nemali toľko členov ani klubov. Primátori miest nás oslovujú s tým, že by chceli vybudovať atletické dráhy. Podobné to je aj so základnými školami. Už v nich sa ukazuje, že atletika je základ športovania. Pracujeme na tom, aby po futbale a ďalších športoch, ktoré dostali finančnú injekciu, bola podporená aj atletika.