Foto: Ivana Roháčková
Čistokrvná Moravanka nikdy nepohrdne pohárom dobrého červeného vína. „Vám namiešam niečo ostrejšie, moju špecialitu. Domáca slivovica, sprite, citrón,“ položí na stôl drink. A potom si aj ona usrkáva z nápoja, pútavo opisuje historky z bezmála storočného života, vyťahuje veľké mená nielen zo športovej histórie.
„Keď som pred dvoma rokmi dopisovala knihu o živote s Emilom, spomenula som si bez problémov na rôzne detaily. Už je to horšie, rýchlejšie sa mi vetrá mozog,“ použije svoj obľúbený termín, keď si jedna z piatich najstarších žijúcich držiteliek olympijského zlata odrazu nespomenie na nejaké meno.
Spolu s Emilom Zátopkom, štvornásobným olympijským šampiónom, patrili medzi najznámejšie a najslávnejšie manželské dvojice v histórii športu. Do rodinnej pokladnice prispela mnohými triumfami, svetovým rekordom, zlatom i striebrom z OH i dvoma zlatými z ME.
S Ťopkom, ako ho stále s láskou oslovuje, ich spájali magické dátumy. Narodili sa v rovnaký deň. A v jeden deň vybojovali aj zlato na olympiáde.
„Ja jediný poznám tajomstvo Emilových úspechov. Radšej behal, aby nemusel byť doma. Dana bola odjakživa veliteľský typ,“ žmurkne na ňu s úsmevom Josef Engel, desaťročia rodinný priateľ Zátopkovcov, bývalý olympionik, skvelý zápasník, ktorý v 60-tych rokoch minulého storočia zakladal českú kaskadérsku školu a účinkoval v stovkách legendárnych scén v známych filmoch, akým bol Limonádový Joe či Slnko, seno, jahody.
Pomáha pani Dane s nákupmi, všeličo vybaví, robí jej osobného šoféra, keď sa niekam vyberie. V roku 2000 zostala na ňom aj smutná povinnosť. Zariaďoval Emilov pohreb a ukladal urnu do hrobu. Trochu z popola uchováva Dana doma.
Foto: SITA/AP, Petr David Josek
S Emilom sa brali v roku 1948. Český športovec storočia, ale aj jedinečný, vtipný rozprávač, autor množstva bonmotov (Ak chcete niečo vyhrať, bežte 100 metrov. Ak chcete niečo zažiť, bežte maratón.) ju požiadal o ruku – na strome.
„Vybrali sme sa na lipový kvet. Vyliezli sme na strom, sedeli na konári a bolo nám dobre. Debatovali sme o všetkom možnom a odrazu Emil navrhol, aby sme sa vzali. Zaskočilo ma to. Náš vzťah bol dovtedy bezstarostný, plný zábavy. To by už nebola medzi nami nijaká zábava, zareagovala som. Manželstvo nemusí byť väzenie, odvetil. Život s ním nebola ani chvíľu nuda.“
Zlatí športovci si po sobáši postavili dom v pražskej Tróji, ktorý má už nových majiteľov, vraj až z Košíc. Emil bol šikovný domáci majster, mnohé veci si vedel sám spraviť. Na výnimočné úspechy, desiatky medailí a trofejí si nikdy nepotrpel. Danine oštepy prerábal na domáce pomôcky, z jedného zmajstroval hrable na lístie. Slávny oštep, ktorým vybojovala olympijské zlato, prerobil zasa na metlu, vyhovovala mu dlhá a pevná rúčka. Roky im poctivo slúžila.
Bezmála tri desaťročia po triumfe v Helsinkách zažila bizarnú príhodu. Pred ich domom zazvonil fúzatý, šedivý chlapík, ktorý sa predstavil ako atletický rozhodca z Fínska. Práve on meral jej zlatý olympijský hod. „Vtedy to bol mladík. Pamätala som si na neho. Po pretekoch sa ponúkol, že vybaví, aby mi organizátori oštep darovali.“
Bol šťastný, že ju vypátral a chcel vidieť aj zlatý oštep. „Visel v kuchyni pod zásterami. Ale mohla som mu povedať, že je z neho metla? Pre Fínov je hod oštepom národnou disciplínou a oštep priam posvätným náradím. Oblial ma horúci pot. Oštep? Ten je, samozrejme, v múzeu. Chcem ho vidieť, idem tam. Je zatvorené, prerábajú ho, oštep dali do depozitára v Terezíne, klamala som ďalej. Zosmutnel, precestoval pol Európy zbytočne,“ približuje Zátopková, ktorá teraz žije v byte v tichej časti Tróje na skok od ich legendárneho domu.
Fín sa už rozlúčil, keď sa v nej pohlo svedomie. „Zavolala som ho späť. Obetoval toľko času a peňazí a ja ho takto odbijem? Vyklopila som mu celú pravdu…“
Dodnes vidí vytreštené oči neohláseného hosťa. Bol chvíľu v šoku. Ale kuriózna situácia mala milú pointu. Aj na Fínovej tvári napokon vyčarila úsmev…
Mimochodom, oštep skončil naozaj v múzeu – v Kopřivniciach. A chodia sa na neho pozerať športoví nadšenci z celého sveta.